Rozbitá váza
Vzhľadom na prichádzajúcu Veľkú Noc bol na anglickom rádiu rozhovor s kňazom. S moderátorom diskutovali o tom, ako cirkev zvláda pandémiu a pastor povedal veľa krásnych myšlienok.
V Číne vyrábajú zaujímavé vázy. Sú vytvorené z takých, ktoré sa rozbili a potrebujú zalepiť, aby plnili svoju pôvodnú funkciu. Avšak umelci spoje zatrú zlatou farbou, ktorá ešte zvýrazní miesta, na ktorých sa váza rozbila. Z črepín tak urobia krásne umelecké dielo, ktoré má veľkú hodnotu. Nachádzame sa v časoch, kedy je veľa vecí „rozbitých“. Nemôžeme chodiť do kostola, a tak sa narúša naše spoločenstvo s veriacimi. Mnohí sme ďaleko od našej rodiny a máme zakázané sa s nimi stretnúť. Náš osobný kontakt s najbližšími je narušený. Iní majú zas podlomené zdravie, či už fyzické alebo psychické, a tak sú ako taká rozbitá váza.
Ako kresťania si často nechceme pripúšťať, že niečo v našom živote nie je v poriadku. Že niečo je rozbité. Veď Boh je dobrý, prečo by na nás niečo dopustil? Keď bol kráľ Dávid prenasledovaný, písal rôzne Žalmy Bohu, kde mu vylieval svoje srdce. Popisoval svoju situáciu a hovoril Hospodinovi, keď sa mu nedarilo, keď ho prenasledovali, ale aj keď bol zlomený po cudzoložstve a prosil o odpustenie. Na druhej strane mu dôveroval, že čokoľvek sa stane, Boh sa o neho postará.
Anglický kňaz povedal, že na Vianoce dali pred vstup do kostola Betlehem, kríž a rozbitú vázu. Nechali ju tam ležať počas celých sviatkov. Symbolizovala to, že minulý rok boli Vianoce narušené. Ľudia nemohli oslavovať príchod Ježiša Krista na svet, tak ako to robili počas predošlých rokov. Kostoly boli zavreté a zostali len črepiny.
Váza, ktorú rozbili bola obrovská a siahala po pás človeka. Zostalo z nej 7 úlomkov. Pastor sa rozhodol, že tieto črepiny využije a každá z nich symbolizovala niečo s čím tento rok zápasíme. Či už je to fyzické zdravie, odlúčenie od rodiny, psychické problémy alebo strata zamestnania. Počas siedmych nedieľ po Vianočnom období rozprával na tému, ktorú symbolizovala daná črepina.
Pri príležitosti slávenia Veľkej Noci sa však rozhodli, že vázu znovu zlepia dokopy a spravia z nej krásne umelecké dielo, ktoré bude každému pripomínať náročné časy a zároveň dávať nádej do budúcnosti.
To čo tento kňaz spravil so svojim spoločenstvom je úžasné a veľmi ma to motivovalo. Uvedomila som si, že rozbitá váza môže byť aj metaforou celého ľudstva. Boh stvoril na začiatku krásnu vázu – nás ľudí. Lenže my sme zhrešili a váza sa pod nátlakom hriechu rozbila. Zostali len črepiny, ktoré sa Židia márne snažili zlepiť naspäť. Ježiš však prišiel na svet, aby náš vzťah s Otcom obnovil a opravil, čo bolo pokazené. Svojou krvou na kríži zmyl naše hriechy a črepiny tak spojil do krásnej vázy. V spojoch si môžeme predstaviť krv, ktorá nám má pripomínať, že za túto opravu zaplatil svojím životom.
„Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“ Lukáš 19,10
Amen