Jdi na obsah Jdi na menu
 


4 pôdy spoločenstva

Pred pár dňami som si čítala text z Evanjelia podľa Lukáša o štvorakej pôde. Už som toto podobenstvo čítala x-krát a počula som na tieto verše mnoho kázní.  

„Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali.  Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho.  Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“

Ježiš vysvetľuje, že semeno je Božie Slovo a pôda je ľudské srdce, ktoré môže prijať evanjelium štyrmi rôznymi spôsobmi:

„Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.“

O tomto texte som sa rozprávala ešte s jedným človekom a pýtala som sa ho, že aká je on pôda. Povedal mi, že v poslednom čase sa cíti, že nemá korene, a preto je mu ťažšie vytrvať v skúškach. V tom prípade je ako strom, snažiaci sa rásť na skale.

Zamýšľala som sa nad tým, či sa niekedy aj cirkev nespráva ako taká štvoraká pôda a ľudia v nej ako také semiačka. Po svete máme nespočetné množstvo cirkevných zborov a kresťanských spoločenstiev. Mala som možnosť navštíviť viacero z nich a niektoré mali ľudí zapálených, ktorí s radosťou slúžia, sú vôňou Kristovou a nadšene zdieľajú evanjelium. Boli ako zrniečko, ktoré padlo do dobrej pôdy, vzklíčilo, vyrástlo a prináša dobré ovocie. Inde som stretla kresťanov, ktorí boli uschnutí, lebo nemali dostatok vlahy. Akoby padli na skalu, kde síce počúvali Slovo Božie, s radosťou ho prijímali, šírili ho ďalej, ale nemali možnosť zapustiť korene, a tak v čase skúšky odpadajú. Sú vyhorení.

Poznám ľudí, ktorí dlho slúžili v zbore, ale keď prišlo bohatstvo, rozkoše života, tak spoločenstvo opustili a odišli žiť svetský život. A nakoniec boli aj takí, ktorí počuli Božie Slovo, ale ho neprijali a už sa viac v kostole neukázali.

Sú ľudia ktorí „ padnú na kraj cesty“. Takých cirkevný zbor nemôže nijak ovplyvniť. Majú zatvrdnuté srdce a nechcú prijať evanjelium.

Mám však pocit, že niektoré kresťanské spoločenstvá sa správajú ako taký kameň. Zorganizujú evanjelizačné akcie, mnoho ľudí uverí, ale potom nevedia čo s nimi. Nepolievajú a neposkytujú dobrú pôdu. Do zboru príde veľa nadšených nových ľudí, ktorí potrebujú ešte veľa čerpať, aby sa mohli stať silnými a prinášať každoročne dobrú úrodu. Často sú hneď zapájaní do služby, ale nemajú pevné korene, a preto veľmi rýchlo uschnú a vyhoria. Potom odídu zo zboru a my sa čudujeme, prečo sa to stalo. Keď si čítame Novú Zmluvu a pozorujeme ako to robil Ježiš, zistíme, že venoval veľa svojho času aj samotným učeníkom. Ukazoval im svoj vzor a oni ho pozorovali. Uzdravoval, kázal zástupom a potom sa utiahol s dvanástimi do samoty a učil ich ďalším veciam. Išli do hĺbky. Tiež ich vyslal samých kázať evanjelium, potom sa vrátili a opäť boli spolu. Chcel, aby zapustili silné korene a potom boli v skúškach a prenasledovaní neoblomní. A takí aj boli. Okrem Judáša, ktorý vyslovene „padol na kraj cesty“.

Píšem to teraz aj kvôli tomu, že práve v lete organizujú zbory najviac evanjelizačných akcií, čo je určite super. Preto Vás vyzývam, aby ste sa venovali ľuďom, ktorí s radosťou prijali Božie Slovo. Majú v srdci ešte veľa nezodpovedaných otázok, ale sú nadšení pre Krista. Poskytnime im dobrú pôdu, aby sa mali možnosť zakoreniť a prinášať stonásobnú úrodu pre ďalšie generácie. Nedopusťme, aby vyhoreli. Nestavajme hneď do služby ľudí, ktorí pred mesiacom uverili. Dajme im čas a priestor, aby mohli čerpať. A potom budeme mať zbor plný silných ľudí, ktorí budú stáť pevne, keď príde skúška. Nezabudnime, že aj pole raz za čas musíme nechať ležať úhorom, aby si oddýchlo, zazelenelo a mohlo ďalší rok prinášať dobrú úrodu. Je to dobré nielen pre tú danú pôdu, ale pre celú krajinu. Ľudia, ktorí sú v zbore už dlhé roky, tiež potrebujú mať priestor načerpať, a potom to bude prinášať hojnejšie ovocie. Síce budeme mať pocit, že nič nerobia, ako aj naši poľnohospodári majú dojem, že ležanie poľa úhorom prináša len stratu zisku. Každý z nás však potrebuje oddych. Naše telo aj naša duša. Musíme mať čas, kedy sa utiahneme a budeme len s Bohom. On nám dá silu ísť ďalej.

Amen

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář