Zážitky s Bohom

Kácajú stromy, kácajú

a furt ich není, není dosť.

To snáď ty koruny padajú

enom tak někom pro radosť.

Haluze už im sekajú

a smola kape, kape fest.

To stromy ticho naříkajú

jakýsi divný, divný trest

A pak ich řežú napoly

silný aj tenký, tenký kmeň.

Tých s pilú, tých hlava nebolí

šak srdca tvrdnú na kameň.

Kácajú stromy, kácajú....

Túto pesničku vydala vizovická kapela Fleret v roku 2003 a žiaľ je pre Slovensko stále veľmi aktuálna.

Chodím veľmi často do lesa. S rodičmi, s priateľmi aj na koni. Stromy vytvárajú výnimočné prostredie, ktoré v nás spôsobuje pokoj a radosť. Šumenie listov, praskanie konárov pod nohami, štebotanie vtákov a príjemný chládok. To je len zlomok pôžitkov, ktoré poskytuje les. Stromy sú však veľmi dôležité, pretože nám vytvárajú kyslík, ktorý my potom dýchame a vďaka ktorému žijeme. Zabraňujú eróziám pôdy, udržujú vlahu a poskytujú domov pre voľne žijúce zvieratá. Vytvárajú niečo tak komplexné, že by sa o tom dalo napísať nespočetné množstvo kníh a aj tak by sme to všetko neobsiahli.

Boh stvoril les a všetku zeleň okolo nás. „Boh povedal: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenné rastliny a ovocné stromy, ktoré rodia na zemi ovocie so semenom svojho druhu. Tak sa aj stalo. Zem vydala sviežu zeleň, semenné rastliny svojho druhu a ovocné stromy so semenom svojho druhu. Boh videl, že je to dobré.“ Genesis 1,11-12

Keď Boh stvoril človeka, tak mu dal do daru všetko Jeho stvorenstvo. Je to krásny darček, ktorý môžeme dodnes zažívať: „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi! Potom Boh povedal: Dal som vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno, aby vám boli pokrmom. No všetkým suchozemským živočíchom, všetkému nebeskému vtáctvu a všetkému živému tvorstvu, čo sa pohybuje po zemi, dávam za potravu všetky zelené byliny. Tak sa aj stalo.“ Genesis 1,27-30

Boh nám nepovedal, že máme Zem, zeleň a zvieratá ničiť a týrať, ale že nad nimi máme panovať. To slovo v nás možno vzbudzuje nadradenosť. Adam a Eva však v raji žili so zvieratami v krásnom spolunažívaní. Adam dal každému zvieratku meno, lebo si to tak Jeho Stvoriteľ prial.

„Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil.“ Genesis 2,15

V tomto verši vidíme, že Bohu záleží na tom, čo stvoril a kladie človeku na srdce, aby Zem strážil. Aby sa o ňu staral. Môže jesť plody zeme, ale zároveň ju má aj obrábať a zveľaďovať.

„Každá komunita může brát z dober země to, co potřebuje k vlastnímu přežití, ale má také povinnost chránit ji a zaručovat kontinuitu její plodnosti pro budoucí generace.“ píše Pápež František vo svojej encyklike LAUDATO SI.

V každom prípade Zem nám nepatrí. Boli sme len poverení ju spravovať, ale stále patrí Bohu: „Hospodinovi patrí zem i to, čo ju napĺňa, svet i tí, čo ho obývajú.“ Žalmy 24,1

V Tretej knihe Mojžišovej Hospodin trošku pritvrdzuje a hovorí, že si nemáme robiť nárok na zem, lebo stále je Jeho: „Zem sa nesmie predať natrvalo, lebo zem je moja.“ Leviticus 25,23

Väčšina z nás sme si asi všimli, že sa na Slovensku niečo deje. Vzniká čoraz viac holorubov a Nízke Tatry za posledné desaťročie úplne zmenili svoj vzhľad. Z krásneho lesnatého miesta sa stali vyprahnuté lúky.

Pochádzam zo Žiliny a vždy keď idem do prírody, tak počujem namiesto štebotania vtáčikov zvuk motorových píl. Či je sviatok, víkend alebo týždeň. Ťaží sa. Stále. Malá aj Veľká Fatra sa mení na nepoznanie. Z krásnych prechádzok lesom sa stávajú prázdne slnkom rozpálené lúky. V lete ani v daždi sa nie je kde schovať. A čo je najhoršie – zvieratá strácajú domov. Potom môžete v správach počuť ako sa diviaky prechádzajú pomedzi paneláky a srnky sa pasú ľuďom na záhrade. Kde majú byť?

Jednu sobotu sme išli na bicykle a stáli tam chlapi s veľkým nákladiakom, aby naložili drevo. Ja som sa pri nich zastavila a spýtala sa: „Ťažíte?“ Oni: „Áno, ťažíme.“ Na to som im so smútkom v hlase povedala: „To už za chvíľu nebudeme mať žiadny les.“ „No a čo!“ odvrkol mi lesník. Skladateľ piesne mal pravdu. Ich srdcia stvrdli na kameň. Oni sú len pracovníci. Je tam však určite niekto vyššie, ktorému vôbec nezáleží na našej krásnej prírode, ale vidí len peniaze. A to je ešte smutnejšie.

Podľa štatistík Denníka N sa za posledný rok vyrúbalo až 9 miliónov stromov. To je veľmi alarmujúce číslo. Vznikla aj iniciatíva My sme les, do ktorej sa zapojili mnohí slovenskí herci. Lesoochranárske zoskupenie Vlk sa tiež snaží o ochranu lesa. A sú tu mnohí ďalší. Očividne to však nestačí, lebo sa vo veľkom ťaží ďalej.

(Nízke Tatry)

Moji rodičia so mnou chodili ešte v kočíku do Turskej doliny. Je to ich srdcovka a chodia sa tam prechádzať skoro každý víkend. Počas tých vyše dvadsiatich rokov sa tam však veľa zmenilo. Z krásnej prechádzky prírodou sa stala prechádzka po asfaltke obklopenej holorubmi. Musia kráčať veľmi dlho, aby sa dostali do časti, kde zostali aspoň nejaké stromy.

Nebuďme ľahostajní k tomu, čo sa deje okolo nás a pomáhajme a zveľaďujme našu Zem, tak ako nás učí náš Pán. Asi nemôžeme lusknutím prsta zastaviť ničenie prírody okolo nás, ale môžeme začať od seba. Možno len zbieraním odpadkov alebo nerezaním stromov z lesa na Vianočný stromček alebo do krbu.

Na záver by som chcela zdieľať krátku báseň:

PROSBA LESA

Človeče milý!

Som darcom tepla v  tvojom krbe v zime za chladných nocí

A zároveň darcom prívetivého chládku v žiari letného slnka

Ja som dal krov tvojmu obydliu

A dosku tvojmu stolu, za ktorým ješ

potravu z plodov tvojej práce

Zo mňa je posteľ, v ktorej spávaš

I vareška, či rúčka tvojho dláta

Ja som dodal toporo do tvojej sekery

a rýľa, aj bráničku v tvojom plote

Zo mňa je kolíska pre tvoje dieťa ale aj tvoja rakva

Som tým, čím je pre blahobyt chlieb

a pre krásu kvet

Počuj teda moju prosbu, človeče

Prestaň ma pustošiť!!!

Zdroje: Encyklika Laudato Si – Pápež František (http://www.farnostsusice.cz/doc/encyklika-laudato-si.pdf?1442638547358 )

Článok o výrube lesov v Denníku N: (https://dennikn.sk/975956/na-slovensku-vyrubu-v-prepocte-9-milionov-stromov-rocne-a-nie-su-to-male-vianocne-stromceky/ )